Ohlas ze Slovenska

Na svůj článek „Náš český polostát“, resp. na polemiku eoruposlance Fajmona s ním, , jsem dostal pozoruhodnou reakci slovenského čtenáře Jána Bardiovského. Pan Bardiovský původně polemizoval s Fajmonem, pak napsal dopis přímo mně. Obojí považuji za natolik zajímavé, že to zde dávám čtenářům k dispozici. Je velmi užitečné vědět o tom, jak nás vidí naši sousedé, a to ti, co jsou nám tradičně příznivě nakloněni. Pozoruhodné je, že reakce se nijak neliší od takových, které jsem zaregistroval např. od Francouzů nebo Švýcarů. Příliš úspěšně jsme si, jak se zdá, namluvili, že jsme v Evropě jedničky. Ve skutečnosti nejsme ani jedničky, ani posledničky. Jsou věci, na které můžeme být pyšní a věci, nad kterými bychom se měli zastydět. A když nás tu a tam na ty druhé někdo zvenku upozorní, měli bychom mu být vděční. Chválit se dokážeme sami, to umí každý.

bd

Dobrý den pan Fajmon,
skutočne som sa pobavil nad vaším titulom "historik" pod článkom Český stát, ne polostát. Chápem, že potom ako ste si prečítali pravdu od pána Bohumila Doležala, ste boli rozpálený do biela, ale aby ste písali až také hlúposti ako:  "To, že Slováci v souvislosti s rozdělením Československa tuto vlajku opustili a nechtěli ji je fakt" je naozaj extrémne nedôstojné pre niekoho kto je "historik" a ešte k tomu pracuje v legislatíve.

VEĽMI ma zaujíma ako do vašeho konceptu "opustenia" a práva ako takého zapadá  čl. 3 odst. 2 Ústavného zákona 542/1992 Sb., ktorý čierne na bielom hovorí, že: Česká  republika a Slovenská republika nesmějí po zániku České a Slovenské Federativní republiky užívat státních symbolu České a Slovenské Federativní republiky.

Vážený pan HISTORIK a POSLANEC - prosím doučte sa dejiny a začnite mať úctu k právu. Pre začiatok by to stačilo.

s úctou
Ján Bardiovský

2009/11/24 Mgr. Hynek Fajmon
Vážený pane,

děkuji Vám za reakci na můj článek v Reflexu. O uvedeném zákonu vím, ale nepovažuji to za nic důležitého. Zákon zaniklého státu nemůže zavazovat jiný, i když nástupnický stát.

S pozdravem
Hynek Fajmon

Vážený pane,
teda ako niekto, kto práve urobil advokátske skúšky musím povedať, že Vaše ponímanie závaznosti práva ma stále viac znepokojuje. Asi začnem podpisovú akciu aby ľudia, ktorí nemajú elementárne znalosti nemohli byť poslancom za nikoho nikde. NASTUPNICKY štát je nástupnický štát a len ľudia ako Vy sú schopný vyberať si hrozienka tak ako im je to vhodné. Som fakt úprimne znechutený, že máte tu drzosť takúto nehoráznosť dať čierne na bielom. To len dokazuje ako nízko ste klesol.

S pozdravom
Mgr. Ján Bardiovský

Musím sa priznať, že nemôžem nad tým prestať myslieť. Prečo na základe vašej "logiky" neapelujete na prezidenta Klausa aby prestal obhajovať nejaké Benešové dekréty - "zákony" dávno zaniknutého štátu. Prosím aby ste mi ukázali ten predpis, z ktorého vyplýva, že Benešové dekréty ano a zákon o zániku ČSFR nie.

s pozdravom
Jan Bardiovský

V návaznosti na korespondenci pana Bardiovského jsem dostal od autora následující dopis, který mi připadá natolik pozoruhodný, že ho doplňuji. Je zajímavé, jak nás vidí naši sousedé, navíc ti, kterým rozhodně nejde o to nás „rozpálit do běla“.

Vážený pán Doležal,
Škoda len, že pán Fajmon sa odmlčal. Jeho myšlienkové pochody sú vlastne fascinujúce. Dovoľte mi veľmi sa Vám poďakovať za Váš článok. Pre mňa je táto otázka veľmi dôležitá a trošku komplikovanejšia ako by sa zdalo na prvý pohľad. Ja totiž žijem v Prahe. Moja manželka je češka a moje deti (prvé na ceste) teda budú československé - reálne však budú určite vždy viac české a práve preto by som bol rád aby mohli byť na svoju "primárnu" vlasť hrdé. Česko je nádherná krajina a češi sú úžasní ľudia a národ, ktorý má byť na čo hrdý. Na druhej strane skutočné sebavedomie každého národa by malo plynúť a malo by sa odraziť aj na schopnosti sebareflexie. Tak ako si ňou prešli Japonci, Nemci, či dokonca aj tí Američania (rasové otázky, McCarthy, vietnamská vojna atd. atd. atd.) by si ňou mali prejsť aj Češi. Nikto nie je neomylný a tu a tam sa každý rozhodne nesprávne. Tak ako na Slovensku so Slovákmi budem vždy trvať na tom aby sme nezabúdali na slovenský štát či mečiarizmus, v Česku sa dosť často pozastavujem nad tým, ako veľa ľudí berie odsun nemcov tak ako ho berie... Žasnem keď tu a tam nejaký český historik, či politológ dokáže pripustiť, že začať budovať mier takýmto ukážkovým použitím kolektívnej viny by si zaslúžilo trošku reflexie...  a možno aj to sorry - a to aj preto aby sa táto kapitola mohla uzavrieť. Otázka vlajky, je len "čerešničkou na torte"... Nemal by som nič proti tomu, keby niekto povedal "OK, nebolo to úplne s kostolným poriadkom, porušili sme dohodu, ale nám sa tak nejak páčila a zžili sme sa s ňou - tak sorry", ale "argumenty" pána "historika" a "poslanca" Fajmona sú presne tou čiernou stránkou spoločnosti, ktorá nedovolí sebareflexiu a teda ani katarziu celej spoločnosti. To ani nehovorím o nejakej úcte k právu či "aspoň" morálke. Niekedy si myslím, že to má čo dočinenia aj s ateistickou povahou českej spoločnosti. Kým som žil na Slovensku vnímal som náboženstvo ako "ópium ľudstva". Tu som pochopil, že koncept priznania si viny a odpustenia druhému ale aj sebe samému zase nie je tak úplne špatný koncept.

K téme vlajky. Osobne mám ten právny názor, že aj tento zákon je súčasťou českého právneho poriadku a je závazný, ale KEBY mal pán Fajmon elementárne znalosti, alebo aspoň schopnosti si nájsť informácie, mohol by teoreticky nájsť nejaké právne "argumenty" v recepčnom zákone č. 4/1993 Sb. napríklad v prvom odstavci Čl.1 - obskurna a vágna druhá veta, ale 1) to by musel mať znalosti a 2) keby sme si aj predstavili akúkoľvek legislatívnu ekvilibristiku, ktorá by mala umožniť, že si ponechávam celý právny poriadok okrem tých vecí, ktoré sa mi nehodia, tak neprebrať práve ten zákon na základe ktorého zanikal štát, ktorého ten môj štát je štátom nástupníckym je skutočne neprekonateľným metafyzickým zážitkom....

Aj keby sa našla nadprirodzená osoba, ktorá by dokázala právne a logicky nenapadnuteľným spôsobom odôvodniť závery pána Fajmona o "zákonoch zaniklého štátu" ešte je tu otázka princípov a morálky. Jeden zo základnych právnych princípov už od Rimanov (ale osobne si myslím, že vznikol niekde v jaskyni kedy sa formovali základné kamene akejkoľvek spoločnosti) je zásada pacta sunt servanda a čím iným je tento zákon schválený demokraticky zvolenými zástupcami ľudí tak z Česka ako aj zo Slovenska vo Federálnom zhromaždení.... (a to ani nehovorím o dohodách, ktoré museli viesť k jeho prijatiu). Tvrdiť to, čo tvrdí pán Fajmon je skutočným príkladom nemorálneho správania sa, nehodného slušného človeka nieto ešte "zástupcu" kohokoľvek kdekoľvek...

Tak ako som Vás neunavil a dočítali ste to až sem dovoľte mi ešte raz úprimne poďakovať za Váš článok, dáva mi nádej, že boj za zdravú a hrdú českú spoločnosť nie je úplne stratený

s úctou a prianím pekného dňa
Jan Bardiovský